Keď vám to dobre páli, ste na správnej ceste. Na základnej škole sa mnohí z nás nemuseli pozrieť ani do poznámok, ani do učebnice. Keď sa písala písomka alebo keď sa skúšalo, akosi to z nás šlo samo od seba. Prečo? Pretože sme počúvali. Ak má učiteľ zaujímavý prejav, je naozaj veľmi ľahké zapamätať si takmer všetko, čo povedal. Práve o takýchto žiakoch sú učitelia väčšinou presvedčení o tom, že by mali ísť na gymnázium. Často sú o tom však presvedčení najmä rodičia, ktorí vidia iba to, že sa ich dieťa učí na samé jednotky.
Keď sa však na to pozrieme objektívne, zistíme, že to vôbec nie je o jednotkách. Dokonca to o nich nie je ani zďaleka. Keby sme na gymnázium posielali len jednotkárov, asi by nebolo až toľko úspešných absolventov. A dokonca nie je pravda ani to, že na gymnázium by nemal ísť trojkár (hoci je to veľmi diskutabilné). Veľmi často rodičia dávajú svoje dieťa na gymnázium len preto, aby nešlo na odborné učilište alebo učňovku. Mnohé deti však nemajú na to, aby študovali na gymnáziu.
Nie je to len tom, aby šlo po strednej škole dieťa na vysokú školu. To môže ísť aj z odbornej školy. Na gymnázium by však mal ísť človek, ktorý už v pätnástich rokoch približne vie, čo od života očakáva. A v prvom rade sa mu chce učiť. Deti veľmi často na gymnáziách vyslovene trpia. Prečo? Pretože nezvládajú tlak, ktorý je na nich. Tlačia na ne učitelia, tlačia na ne rodičia a ony chcú vlastne len v zdraví ukončiť strednú školu. Kto chce študovať na gymnáziu, mal by mať stanovený jasný cieľ. Chcem sa venovať technike? Chcem byť doktor? Chcem byť učiteľ? Alebo sa jednoducho už nechcem učiť?
Gymnázium bez vysokej školy nemá absolútne žiadny význam. Po ukončení gymnázia máte jeden jediný papier, a to o tom, že ste vykonali maturitnú skúšku. Po ukončení odbornej školy skončíte s výučným listom a keď budete chcieť, tak aj s maturitou. A kto povedal, že sa nemôžete dostať na vysokú školu aj tak?